Novela zákona o rodine

2015-08-28 09:03:30 2015-08-28 09:03:30

Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) bola schválená dňa 26. júna 2015 a účinnosť nadobudne od 1. januára 2016. Jej cieľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov a zameriava sa najmä na zlepšenie podmienok ochrany detí. Novela zákona prináša viacero významných zmien.

Skutočnosť, že rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža je zdôraznené tým, že ustanovenie bolo doplnené o ďalšiu vetu, a to, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. To, že zákon prihliada na záujem maloletého dieťaťa, je vyjadrené už v prvých ustanoveniach zákona, ktoré vymedzujú základné zásady. Zákon upravuje čo sa pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňuje. Hoci sa pojem „záujem maloletého dieťaťa“ v zákone používa pomerne často, absentuje jeho legálna definícia, čo môže v praxi spôsobovať problémy. Pri výklade najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je tak možné opierať sa o judikatúru a ustanovenie zákona, ktoré hovorí o tom čo sa má pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadniť. Významné je aj doplnenie ďalšej zásady, ktorá hovorí o tom, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, čo utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičovských práv a povinností sú rovnocenní.

Novela zákona nanovo upravuje obmedzenie a zákaz styku maloletého dieťaťa s rodičom. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3zákona, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Novela zdôrazňuje princíp subsidiarity medzi obmedzením a zákazom styku rodiča s maloletým dieťaťom. Keďže zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje závažný zásah do výkonu rodičovských povinností, súd má k nemu pristúpiť až vtedy, ak v záujme maloletého dieťaťa nepostačuje obmedzenie styku.

Veľmi významnou zmenou je aj úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia, prípadne rodičiasú manželia avšak spolu nežijú. Keďže súčasná právna úprava upravuje právo styku maloletého dieťaťa so starými rodičmi a inými blízkymi osobami len pre prípad rozvodu manželstva a pre prípad zániku manželstva smrťou, prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, vznikla potreba upraviť právo styku maloletého dieťaťa so starými rodičmi a inými blízkymi osobami aj v prípade, keď rodičia nie sú manželmi.

Novela zákona sa zamerala aj na úpravu náhradnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona sa maloleté dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosť, ak to vyžaduje jeho záujem. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zákon ustanovuje viaceré podmienky. Jednou z podmienok je aj to, že maloleté dieťa sa môže zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len osobe, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Zákon tiež ustanovuje, že maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté súdom. Návrh vychádza z predpokladu, že osoba, ktorá nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o svoje vlastné maloleté dieťa, nemôže byť vhodnou osobou pre vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Návrh tak reaguje na kedy najbližšia rodina dieťaťa má trvalý pobyt v inej krajine Európskej únie.

Pri úprave ústavnej starostlivosti zákon zdôrazňuje prednosť osobnej náhradnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti a povinnosť súdu vždy skúmať, či maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. V prípade, že to možné nie je, tak súd skúma možnosť zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti. Podľa novely by malo byť zverenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti až najkrajnejším riešením.

Novela zákona sa dotkla aj problematiky zapretia otcovstva. Cieľom je tak reagovať na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 vyslovil, že § 86 ods. 1 zákona nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada SR neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR ustanovenie § 86 ods. 1 zákona do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona. Novela zákona tak upravuje začiatok plynutia zapieracej lehoty na moment, kedy sa otec dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúce jeho otcovstvo. V zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 zákona tak manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.