+421 905 341 866

Kedy sa oplatí zmluva o poskytovaní služieb?

Kedy sa oplatí zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluva o poskytovaní služieb sa často používa pri ubytovaní, cestovaní, telekomunikáciách a iných službách, kde sa poskytovateľ zaväzuje poskytnúť služby svojim klientom na základe vypracovania zmluvy, v ktorej je špecifikovaný predmet a podrobné podmienky poskytnutia. Aké sú však podmienky a najmä odvody daňovníka pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch a v závere článku nájdete aj modelový príklad.

Zmluva o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb nie je v Obchodnom zákonníku samostatne špecifikovaná, preto sa na ňu vzťahujú podmienky inominátnej (nepomenovanej) zmluvy. V zmysle ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je inominátna zmluva definovaná nasledovne: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá". Predmetom zmluvy pritom môže byť akákoľvek služba (sprostredkovanie, administratívne služby, výkon určitej práce, poskytnutie registrovaného sídla spoločnosti a mnoho ďalších).Okrem presne špecifikovaného predmetu musí zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti – odmenu poskytovateľa za službu, práva a povinnosti zmluvných strán, prípadne ďalšie ustanovenia, ak sú pre zmluvné strany potrebné.

Príležitostný príjem

Zárobok nadobudnutý nad rámec predmetu podnikania (pri fyzickej osobe je to zárobok nad rámec výplaty za pravidelný výkon práce pre zamestnávateľa) je definovaný ako príležitostný príjem. V zákone o dani z príjmov je označený ako ostatný príjem . Prijímateľ ho podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov do sumy 500 EUR nezdaňuje. Pri tomto type príjmu nezáleží na charaktere zmluvy, na základe ktorej má poskytovateľ príjem. V tomto článku sa však zameriavame na zmluvu o poskytovaní služieb, podľa ktorej je vykazovaný príjem chápaný ako príležitostný. Využiť oslobodenie od dane do výšky 500 EUR príležitostného príjmu môže teda aj živnostník – ale iba v prípade, že poskytovaná služba nespadá do predmetu jeho podnikania.

Odvody z príležitostného príjmu

Ako už bolo vyššie spomínané, daň z príležitostného príjmu do výšky 500 EUR sa neplatí, z toho vyplýva, že príjem z príležitostnej činnosti do 500 EUR sa vôbec neuvádza do daňového priznania (ani typu A ani B). Do daňového priznania typu B (kolonka "príležitostné príjmy) sa uvedie suma, ktorá prevyšuje 500 EUR. Napríklad pri príležitostnom zárobku 700 EUR sa do daňového priznania uvedie suma 200 EUR. Z tejto sumy, sa následne platí daň z príjmov v sadzbe 19% (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a zdravotné poistenie v sadzbe 14%. Odvody do Sociálnej poisťovne sa z ostatných príjmov neplatia.

Podľa toho o aký druh poskytovanej služby ide, si môže daňovník – poskytovateľ služby, k príjmu uplatniť výdavky, ktoré vynaložil pri poskytovaní služby. Musia byť, samozrejme, doložené doklady, ktoré ktoré vypovedajú o vynaložených výdavkoch. V zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je dané: „Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie"."

Príklad

Predstavme si príklad živnostníčky Janky, ktorá má v Osvedčení o živnostenskom oprávnení zapísanú prekladateľskú činnosť. Príležitostne (najmä pred Vianocami alebo keď je dopyt) vyrába ozdoby. Za minulý rok tak mala príležitostný príjem z tejto činnosti 800€. Preukázateľné výdavky na použitý materiál predstavovali 100€.

300 : 800 x 100 = 37,5 € → 300€ – 37,50 € = 262, 50€ → z toho 14% = 36,75 € → a 19% = 49,88 €

Janka si zdaní iba 300 EUR, z ktorých zaplatí daň z príjmu a zdravotné odvody, ktoré v tomto príklade predstavujú 86,63 EUR (36,75€ + 49,88€). Zvyšok peňazí – 713,37€ - ostane Janke ako ostatný príjem.

Zhrnutie

Z pohľadu podnikateľa je teda výhodné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb s osobou v prípade, že ide o službu, ktorej vykonávanie je dohodnuté nepravidelne (príp. jednorázovo – napr. pri zhotovení podnikateľského plánu, pomoci pri spracovaní projektovej štúdie, prenájme hnuteľnej veci, atď.). Sumu, ktorú objednáveteľ služby investuje, si následne zaúčtuje do výdavkov. Naopak, poskytovateľ služby si zarobený príjem zdaní v daňovom priznaní iba zo sumy, ktorá prevyšuje 500 EUR. Z tejto sumy neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, tým pádom aj jeho zárobok je vyšší.

Keďže zmluva o poskytovaní služieb nie je presne definovaná v Obchodnom zákonníku, nemôžeme presne špecifikovať ďalšie výhody plynúce z nej. Záleží najmä od druhu poskytovanej služby, situácie a povahy zmluvných strán. Určite však nezabudnite využiť možnosť nezdanenia zárobku do 500€ pri príležitostnom príjme.

Newsletter

Prihláste sa do nášho newslettera a dostávajte novinky pravidelne.